Mikuláš, Mikuláš, milý Mikuláš!

Katolícka cirkev si 6. decembra pripomína svätého Mikuláša, jedného z najväčších svätcov, ktorý si získal úctu a lásku ľudí svojimi dobročinnými skutkami a zázrakmi. Podľa legendy žil v Myre chudobný muž, ktorý nemohol vydať svoje tri dcéry, pretože nemal na veno. Táto správa sa dostala k Mikulášovi, a tak biskup v noci tajne hodil cez okno tri mešce s peniazmi, čím zachránil dievčatá pred tým, aby boli predané do nečestnosti. Pomohol však aj mnohým ďalším chudobným rodinám, vždy potajomky a v tme noci. Svätý Mikuláš bol patrónom detí, študentov, námorníkov, slobodných dievčat, obchodníkov, pútnikov a cestovateľov. Vďaka nemu sa v 19. storočí rozšíril zvyk, že Mikuláš v noci necháva darčeky v topánkach položených na okne.

V polovici 20. storočia sa v našej krajine rozšíril názov „Dedo Mráz,“ čo bolo spôsobené splývaním tradícií rôznych kultúr. Zatiaľ čo u nás Mikuláš navštevuje deti 6. decembra, Dedo Mráz, teda Santa Claus, vo Fínsku známy ako Joulupukki (Vianočný otec), je postavou západného kresťanského sveta, ktorá prináša darčeky na Štedrý večer pod stromček. Tradícia vianočného Deda Mráza sa udržuje najmä v anglosaských krajinách, ako sú Spojené štáty, Anglicko, Nemecko, Holandsko, Škandinávia, Estónsko a Lotyšsko. Svojím vzhľadom sa Dedo Mráz veľmi podobá Mikulášovi, a preto mohlo dôjsť k takémuto splývaniu týchto dvoch pojmov.

Sviatok svätého Mikuláša sprevádza mnoho skutočne milých zvykov a symbolov, ktoré všetci milujeme. Aj keď si možno nepriznáme, že veríme v existenciu Mikuláša, radi ich zahrnieme do nášho života.

Rozšíreným zvykom je, že k starostlivo vyčisteným topánkam položíme pohár mlieka a trochu keksov alebo koláčikov, aby sme obdarovateľa potešili. Možno ich nakoniec zjeme sami, ale ak tým urobíme radosť svojim deťom, prečo nie? Trochu mlieka a maškrty určite neuškodí ani nám. :)

Deti píšu listy Mikulášovi v nádeji, že splní aspoň časť ich želaní. My rodičia si môžeme z ich želaní vybrať nápady na darčeky a drobnosti, ktorými ich prekvapíme, aby ráno vstávali s úprimným úsmevom na tvári.

V Mikulášovom vreci sa vždy nájde trochu ovocia, salónky, orechy, lieskové orechy, menšie hračky, knihy a dnes už rozhodne nemôže chýbať ani čokoládový Mikuláš. Práve z týchto vecí si zväčša skladáme ten známy balíček aj my sami.

V minulosti zaviedli výrobu čokoládových figúrok pomocou odlievacích foriem čokoládovne ako Stühmer, Meinl a Dreher v Maďarsku. Dnes si však môžeme vyberať spomedzi stoviek značiek a príchutí.

Podľa tradície dostanú deti, ktoré boli dobré, darčeky, a tie, ktoré boli zlé, prútik, ktorý často rozdáva Mikulášov stály spoločník – čert Krampus. Krampus je zvyčajne červený alebo čierny, na hlave má rohy a dlhý chvost s brmbolcom. Pôvodne predstavoval trest za zlé skutky, no dnes už skôr pomáha s rozdávaním darčekov, je dobrosrdečný a len upozorňuje tým, že k balíčkom pridá menší zlatý prútik. Popri Krampusovi sú ďalšími stálymi spoločníkmi Mikuláša škriatkovia. Tí prijímajú listy od detí, pomáhajú s výrobou darčekov, ich balením a dokonca aj s rozdeľovaním. Ich oblečenie je typické – červené a zelené farby, zakrútené topánky a špicaté uši. Takto sú zobrazovaní v rozprávkach aj vo filmoch. Napríklad v roku 1990 vo filme Sám doma sa Kevin McCallister stretol pri dome Mikuláša s takýmto škriatkom.

Červený oblek, biela brada... základné črty Mikuláša a jeho sviatku. Možno by ste si to ani nepomysleli, ale fakt, že dnes celý svet vidí Mikuláša práve takto, vďačíme spoločnosti Coca-Cola. Pôvodne bol náš obľúbený darca zobrazovaný ako biskup v červenom, zelenom, modrom alebo fialovom plášti. V roku 1885 však bostonský tlačiar Louis Prang vydal pohľadnicu, na ktorej bol Mikuláš vyobrazený v červenom obleku. Odvtedy sa v Spojených štátoch táto farba stala všeobecne rozšírenou. V roku 1931 spoločnosť Coca-Cola poverila reklamného grafika, aby vytvoril postavu na zimnú kampaň. Výsledkom bol Mikuláš s červenými lícami, bielou bradou, zaoblenou postavou, oblečený v červenom kožuchu a v širokých nohaviciach. Tento obraz si získal srdcia ľudí na celom svete a dnes takto Mikuláša poznáme všetci. Neoddeliteľným symbolom sviatku je krásne sane, ktoré Mikuláša prevážajú z domu do domu vďaka deviatim sobom. Ich mená sú každému dobre známe: Rudolf (červenonosý sob s výnimočnou schopnosťou), Táltos, Tanečník, Pompézny, Hviezdny, Kométa, Lukostrelec, Vetvičiar a Blesk.

Nechajme deťom čo najdlhšie veriť v Mikuláša, nechajme ich snívať a tešiť sa z radostného očakávania. Rozprávajme im o sviatku, o tradíciách, aby aj oni jedného dňa rozprávali o tom svojim vlastným deťom. Nezameriavajme sa na veľké darčeky, ale na pocity, lásku. Založme vianočné prípravy na sviatku svätého Mikuláša, nech 6. december znamená tento deň pre každú rodinu.

Samozrejme, počas roka si niekedy môžeme položiť otázku, ak to bude potrebné: „Vieš, že Mikuláš ťa vidí...?“